Štôlňa Ľudmila je súčasťou Banského skanzenu v obci Hnilčík. Nachádza sa v údolí Roztockého potoka v severnom svahu kopca Borovniak (v minulosti Stammberg).
Razená bola so zámerom ťažby, no ešte pred spustením sa jej funkcia zmenila. Zo štôlne sa stal sklad výbušnín. Ten má výhodnú polohu – nachádza sa pomerne blízko ústí vtedajších, oproti sebe zaústených hlavných otvárkových štôlní (Dedičnej štôlne Ernest otvárajúcej Širokú žilu, Dedičnej štôlne Katarína otvárajúcej Hrubú roztockú žilu).
Dielo vyhotovila pravdepodobne Hornosliezska účastinárska spoločnosť na konci 19. storočia, keď skúpila všetky banské polia na dobývanie železných rúd v Roztokách.
Na konci niekoľko desiatok metrov dlhej priamej chodby je vyrazený sklad výbušnín, do ktorého vedie dvakrát zalomená vstupná chodba (foto: vstup vpravo). Na jej konci sa nachádza skladová komora. Kľukaté chodby mali v prípade výbuchu utlmiť tlakovú vlnu a zabrániť výraznejšiemu poškodeniu štôlne.
Už vtedajšie pravidlá však prikazovali, aby bola samotná trhavina uskladnená v inom priestore ako rozbušky. Tie mali svoje miesto na úplnom konci priamej chodby (foto: vstup vľavo).
V úvode štôlne je strop zabezpečený pred závalmi. Žiaden betón ani kovové výstuže však nečakajte. Chodba je precízne vyskladaná z kameňov získaných priamo počas razenia. Tie iba vďaka tlaku, ktorý je prenášaný z oblúka do stien, držia na svojom mieste už desiatky rokov.
Prehliadku štôlne s banskou prilbou a svetlom si môžete rezervovať na stránke banského skanzenu.