Článok preberáme z hiking.dennikn.sk.
Volovské vrchy sú rozsiahlym horským celkom vo východnej časti Slovenského rudohoria, patria k Západným Karpatom. Pohorie sa člení na sedem podcelkov: Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilecké vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička. Štvordielny prírodopisný dokumentárny seriál s názvom Život vo Volovských približuje unikáty prírody a života tohto krajinného celku.
Jeho hlavným zámerom je priblížiť autentickú karpatskú prírodu, podporiť rozvoj prírodného turizmu a ekologické vzdelávanie v školách okresov Spišská Nová Ves a Gelnica, hovorí Martin Hlavatý zo Spišského kultúrneho centra a knižnice.
„Prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená najmä smrekom, jedľou a bukom. Prvé kroky seriálu vedú trasou zo Smolníckej píly cez Zbojnícku dolinu až po najvyšší bod rezervácie Kloptaň, kde divák spozná biotop, objavuje pralesové zvyšky, jazvečí hrad a nádherný deň môže ukončiť oddychom spojeným s úchvatnými výhľadmi z vrchu Kloptaň.“
V druhej časti sa autori vybrali na ranné pozorovanie do lokality Biele skaly a Hekerová, kde dlhodobo pozorujú pobytové stopy vlka dravého a taktiež zaznamenali výskyt chráneného druhu najväčšieho tetrovitého vtáka Hlucháňa hôrneho.
Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu aj na okolie niekdajšieho hlavného banského mesta Gelnica. Aj preto autori seriálu jednu z častí venovali tejto tematike a v tretej časti seriálu sa zamerali na banské chodníčky v lokalitách Slovenské Cechy, Mokré pole a čarovného Turzovského jazera.
„Na území pohoria sa nachádza aj vtáčie územie, ktoré je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či výr skalný. V poslednej časti seriálu sme sa preto vybrali do lokalít medzi Poráčskou a Lacemberskou dolinou s nočným pozorovaním a počúvaním vtáctva a zvukov lesa v okolí Suchinca a Slovinskej skaly,“ hovorí Martin Hlavatý.
„Roky sa pohybujem na odľahlých chodníkoch Volovských vrchov a cez pobytové znaky vnímam prítomnosť vlka dravého. Je to šelma, ktorá dáva krajine divokosť, len málokedy sa ho podarí počuť, či zahliadnuť. Počas natáčania štvrtej časti v blízkosti Slovinskej skaly sme pri svite mesiaca odrazu jasne počuli čisté zavýjanie vlčej rodinky pár desiatok metrov od nás. Krásne na tom bolo, že oni vedeli o nás, my o nich a vzájomne sme sa rešpektovali. Boli sme plní vďačnosti za taký silný moment zažitý v Karpatskej divočine,“ opísal jeden z najkrajších zážitkov počas natáčania sprievodca Pavol Stranovský.
Amatérsky prírodopisný seriál Život vo Volovských vznikol ako voľné pokračovanie projektu Volovské v lavici, ktorý realizuje Spišské kultúrne centrum a knižnica v Spišskej Novej Vsi (bývalé Spišské osvetové stredisko) v spolupráci so združením Volovské. Obsah seriálu je rozdelený do štyroch samostatných častí: Zbojnícka dolina, Vlci a Hlucháň na Hekerovej, Banské chodníčky, Vtáctvo a zvuky lesa.
Článok preberáme z facebook.com/osvetasnv.
V troch ďalších častiach seriálu Život vo Volovských pokračujeme v objavovaní a prezentácii unikátnej karpatskej prírody. Predstavujeme medzinárodne významné chránené územie, najstaršiu horskú chatu a najväčší pravostranný prítok Hornádu, ktoré sa nachádzajú vo Volovských vrchoch.
V časti seriálu s poradovým číslom päť začíname svoje putovanie v obci Stará Voda, dedinky skrytej pod úpätím najvyššieho vrchu Zlatý stôl. Pokračujeme do územia európskeho významu Starovodské jedliny, ktoré sa rozprestierajú na severozápadnej strane tohto najvyššieho vrchu Volovských vrchov a je to jediné chránené územie v centrálnej časti tohto rozsiahleho horského celku. Predmetom ochrany sú pestré lesné spoločenstvá, zložené z bukových, jedľovo-bukových, lipovo-javorových a smrekových lesov.
Na bežkách sa presúvame cez Jaminu, Žobrácku poľanu, Ramzovú až na hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sa nachádza vrch Skalisko. Mohutná vápencová skala ponúka jedny z najkrajších kruhových výhľadov vo Volovských vrchoch. Tento významný turistický bod je súčasťou najdlhšej červenej turistickej trasy Cesty hrdinov SNP. Približne pätnásť minút od turistického smerovníka po zelenej sa dostaneme k najstaršej a najvyššie položenej horskej chate na východe Slovenska. Bola postavená v roku 1933 Klubom československých turistov pod názvom „Horáková útulňa“, v súčasnosti nesie názov Horská chata Volovec a vrelo ju odporúčame všetkým turistom.
„Počas natáčania piatej časti sme zažili mimoriadny a fyzicky náročný zimný filmovací deň. Vyrážali sme v čase brieždenia zo Starovodskej doliny, následne ostro stúpali na vrchol Zlatého stola, kde sme vymenili turistické topánky za bežky a šliapali až na starú horskú chatu Volovec. Severozápadné svahy Zlatého stola sú príkre, avšak ukrývajú jedinečný jedľovo-bukovo-javorový starý karpatský les, ktorý prirodzene prechádza do horských čučoriedkových smrečín. Vzhľadom na masívnu kalamitnú ťažbu všade naokolo sú Starovodské jedliny veľmi dôležitý fragment starého prirodzeného lesa. Miestami idylické hrebeňové bežkovanie, často však aj mimoriadne náročné striedanie kvality snehu, pády a vstávania. Po zotmení sme nasadili čelovky a vyčerpaní dorazili večer o deviatej na chatu Volovec, kde sa o nás postaral skvelý chatár Marek a úžasná partička metalistov z Rožňavy“, opísal zážitky z natáčania krajinný ekológ a sprievodca Pavol Stranovský.
V šiestej a siedmej časti seriálu sa venujeme a bádame na rieke Hnilec. Hlavný tok rieky pramení na úbočí Kráľovej hole, odtiaľ putuje cez Spišsko-gemerský kras, Slovenský raj a do Volovských vrchov vstupuje na hranici oblasti Dediniek, kde sa čiastočne vlieva aj do vodnej nádrže Palcmanská Maša. Približne od dediny Švedlár, kde sme začali aj naše natáčanie, naberá na sile a zbiera všetky vody, ktoré odtekajú z krajiny. Pri obci Jaklovce sa vlieva do Ružínskej priehrady a tvorí tak prítok Hornádu. Brehový porast Lužného lesa rieky Hnilec je veľmi dôležitý z hľadiska protipovodňových opatrení. Tieto úseky rieky s vysokou dynamikou, rýchlosťou toku a vysokým obsahom kyslíka vytvárajú vhodné podmienky pre život rýb ako sú pstruh potočný alebo lipeň tymianový.
„Na strednom toku rieky Hnilec je dobre vyvinutý koreňový systém brehového porastu, chráni pred vodnou eróziu a zároveň svojou štruktúrou vytvára vhodný biotop pre malú lasicovitú šelmu Vydru riečnu, ktorej stopy sa nám podarilo objaviť na základe jej pobytových znakov. V tejto časti rieky je dobre vyvinutý brehový porast a zachovaná prirodzená štruktúra vodného toku, čím voda získava vysokú samočistiacu schopnosť, avšak bude veľmi dlho trvať, kým sa jej podarí rozložiť množstvo odpadu, ktoré sme videli počas celého natáčania“, doplnil krajinný ekológ a sprievodca Pavol Stranovský.
Amatérsky prírodopisný seriál Život vo Volovských vznikol ako voľné pokračovanie projektu Volovské v lavici, ktorý realizuje Spišské kultúrne centrum a knižnica v Spišskej Novej Vsi v úzkej spolupráci s OZ Volovské v Gelnici. Obsah seriálu je rozdelený do siedmych samostatných častí: Zbojnícka dolina, Vlci a Hlucháň na Hekerovej, Banské chodníčky, Vtáctvo a zvuky lesa, Starovodské jedliny a Volovec, Lužný les rieky Hnilec, Stredný tok rieky Hnilec.
Na seriáli spolupracovali: odborný lektor a sprievodca Pavol Stranovský (združenie Volovské), kameraman Jaroslav Hamrák (združenie Volovské), autor a koordinátor projektu Martin Hlavatý (SKCaK). Všetky časti seriálu Život vo Volovských sú dostupné na oficiálnom YouTube kanáli OsvetaSNV.